Botanix - časopis o rastlinách a záhradkárčení

Čítanie časopisov KPR

Rady začínajúcim pestovateľom paliem I.

foto

Datľovník kanársky

Palmy sú jednoklíčne rastliny, čiže pri klíčení najskôr vyrastie len jeden list (na rozdiel od väčšiny iných rastlín, napríklad tekvice, kde vyrastú hneď dva). Tiež spôsobom klíčenia semien sa odlišujú od väčšiny iných rastlín.

Zo semena totiž najskôr vyrastie jeden kolovitý koreň, na ktorom sa potom vytvorí „prasknutím“ ryha, z ktorej vyrastie zelená časť rastliny. U väčšiny rastlín je to práve naopak – najskôr vyrastú klíčne listy, aby rastlina mohla fotosyntetizovať a vytvárať organické látky, z ktorých následne môže vytvárať svoje telo. Palmy (podobne aj cykasy – ale to je kapitola sama o sebe) však na fotosyntetickú výživu v rannom veku odkázané nie sú vďaka tomu, že ich semeno je bohaté na zásobné organické látky, ktoré sa pri klíčení enzymaticky menia do inej formy, z ktorej ich rastlina môže využívať na stavbu svojho tela. Tieto zásobné látky vytvárajú vnútro semena (endosperm). Endosperm je tá biela časť semena, ktorú pri rozseknutí kokosového orecha konzumujeme.

foto

Hyphaene coriacea

Zo stavby semena vyplývajú aj ďalšie špecifiká paliem, ktoré by mal pestovateľ poznať, aby ich mohol úspešne pestovať. Ide hlavne o to, že aby semeno mohlo vyklíčiť, musí naň pôsobiť určitý stimul (impulz), ktorý naštartuje enzymatické reakcie, ktorých výsledkom sú stavebné látky potrebné na rast koreňa a neskôr aj ďalších častí tela. Tento impulz je najčastejšie zvýšená teplota (24–30 °C) a u niektorých púštnych druhov (Hyphaene) hrá významnú úlohu aj zvýšené množstvo vody.

Preto je potrebné semená pred výsevom máčať 3–4 dni vo vlažnej vode (stačí 20 °C) a palmové výsevy aspoň spočiatku udržiavať pri vyššej teplote (24–30 °C), aby sa semeno „zobudilo“ a naštartovali sa spomínané enzymatické reakcie a začalo vlastné klíčenie. Od teploty závisí aj dĺžka klíčenia. Tá je u paliem oproti iným druhom relatívne dlhá. U dvojklíčnolistých rastlín nám totiž veľmi skoro po vysiatí vyrastú prvé listy a až potom dochádza k rozvoju koreňa (pričom nadzemné časti v tom čase prakticky nerastú). U paliem je to presne naopak – v počiatočnej fáze dochádza najskôr k intenzívnemu rastu podzemných častí (pričom rastlina je vyživovaná z endospermu semena) a až po vytvorení bohatého koreňového systému začínajú rásť prvé listy. Od vytvorenia prvých listov prestáva byť rastlina vyživovaná zo zásob v semene a prechádza na fotosyntetickú výživu. Spojenie semena s rastlinou odumiera (odhníva). Do fáze prvých listov nemá zmysel palmy prihnojovať, pretože korene v tomto období ešte nečerpajú živiny z pôdy. S prihnojovaním v malých koncentráciách môžete začať až po objavení prvého listu.

Čo sa týka minimálnej teploty potrebnej na klíčenie, sú druhy, ktoré už pri teplotách pod 25 °C vôbec neklíčia, ale naopak existujú aj druhy, ktoré si na teplotu pri klíčení moc nepotrpia, a spoľahlivo vyklíčia aj pri oveľa nižších teplotách. Pri teplote okolo 19–21 °C mi už viackrát spoľahlivo vyklíčili viaceré palmy (napríklad Washingtonia, Borasus flabellifer, Parajubea).

Dĺžka klíčenia je tiež veľmi individuálna – niektoré palmy vyklíčia veľmi rýchlo (môj osobný rekord je asi s druhom Washingtonia robusta – len 2 týždne!). Washingtonie vyklíčia pri teplote 25 °C bežne už za 3–4 týždne, datľovníky Phoenix za 4–6 týždňov. Borasus flabellifer mi vyklíčil pri teplote 19–21 °C za 8 týždňov (kebyže ho mám pri vyššej teplote určite by to bolo ešte skôr). Na druhej strane existujú aj palmy, ktoré klíčia pomerne pomaly, neochotne alebo až sporadicky (teda, že vyklíči iba veľmi malé percento semien – takéto druhy zatiaľ v ponuke nie sú J). Väčšina semien púštnej palmy Hyphaene coriacea mi klíči za 3 mesiace, ale nájdu sa medzi nimi aj jedince, ktoré majú vo zvyku „preležať“ a vyklíčiť až za 6 a viac mesiacov. Niektorí pestovatelia uvádzajú pri tomto druhu dobu klíčivosti niektorých jej semien až 1 rok.

foto

Phoenix roebelenii

Po vyrastení prvých listov už stačí väčšine paliem bežná izbová teplota (20–23 °C). Väčšina paliem môže byť aj v zimnom období pestovaná pri izbovej teplote (nemusia zimovať). Zimná teplota však môže byť aj nižšia (čo sa hodí v prípade, že v zime nemáte kam dať väčšiu palmu a môžete ju pestovať iba napríklad na chladnej chodbe). Mnohé druhy datľovníkov (Phoenix), palmičiek (Chamaerops), palmoviek (Washingtonia) dobre tolerujú aj teploty okolo 4–8 °C. Niektoré druhy „idú“ ešte ďalej – existuje celá skupina paliem, ktoré krátkodobo či dlhodobo znesú aj mráz! Ide napríklad o himalájsky trachykarp Trachycarpus takil (až –17 °C!), Trachycarpus oreophillus z hôr severného Thajska alebo novozélandský druh Rhopalostylis sapida. Na druhej strane existujú aj veľmi citlivé druhy, ktoré už pri teplote pod 20 °C živoria alebo hynú – napríklad Cyrtostachys renda alebo aj známa palma zo Seychelských ostrovov s najväčšími (až 20 kg!) semenami na svete Lodoicea malvidica.

V počiatočnej fáze môžu výsevy ohroziť hubové choroby (v prípade príliš vlhkej alebo zamorenej pôdy) alebo larvy drobnej mušky – smútivky. Smútivky sú mušky veľké asi ako vínna muška (drozofila), ktorých larvy sa vyvíjajú v pôde, kde sa živia organickými zbytkami. A klíčiace semená sú pre nich hotovou jedálňou. Najohrozenejšie sú semená v štádiu keď koreňová špička prerazí obal semena. Mladý koreň je veľmi mäkký a pred kúsadlami lariev prakticky bezbranný. Cez otvor, ktorý vytvoril klíčiaci koreň sa dostanú larvy do semena, kde vyžierajú endosperm. Semeno odumiera už pri poškodení koreňa. Larvy sú 2–3 mm veľké s čiernou hlavou. Pokiaľ ich v pôde nájdete pri mladých výsevoch, znamená to, že výsev je už s veľkou pravdepodobnosťou nenávratne zničený. Pre odrastenejšie palmové semenáčiky už smútivky nepredstavujú vážne ohrozenie. Keď nájdete vo výseve tieto larvy alebo po okolí vidíte poletovať mušky, nemusíte výsev hneď vyhadzovať. Povyberajte semená a pôdu vložte do igelitového vrecka a dajte na 24 hodín do mrazáku. Touto operáciou zaručene zničíte všetky larvy smútiviek a po rozmrazení zeminy a jeho ohriatí na prijateľnú teplotu môžete do neho opäť semená vysadiť.

Starostlivosť o odrastenejšie semenáčiky už nerobí žiadne problémy. Ich pestovanie je v podstate zhodné s pestovaním iných izbových kvetín. Všeobecne palmy dobre znášajú plné rozptýlené svetlo, v lete bohatšiu a v zime chudobnejšiu zálievku (hlavne ak je v chladnejšom prostredí). Väčšinu druhov (okrem tých chúlostivých) môžete v lete (máj-september, prípadne až do októbra) pestovať vonku na terase alebo v záhrade. Pozor pri prenášaní rastlín z bytu von! V byte je menej svetla, a keď takúto rastlinu dlhodobo pestovanú v byte vynesiete von a umiestnite na plné svetlo, môže sa behom jedného dňa na slnku spáliť a zahynúť. Preto keď vynášate palmu von, umiestnite ju do polotieňa – napríklad pod košatý strom. Po určitej dobe keď sa adaptuje, môžete ju vyložiť na plné svetlo. Tieňomilné druhy (napríklad Chamaedorea, Veitchia), rastúce celý život v tieni pralesa, na prudké slnko ani potom neumiestňujte.

foto

Trachycarpus oreophillus

Asi najväčším klenotom, ktorí sme Vám ponúkli, bola palma Trachycarpus oreophillus z hôr severného Thajska. Táto palma rastie iba v Thajsku, na miestach kde mráz a sneh nie sú ničím výnimočným. Presné informácie o jej mrazuvzdornosti bohužiaľ nemáme, ale dá sa predpokladať, že bude podobne tolerantná ako príbuzný Trachycarpus takil.

foto

klíčiace semeno Borasus flabellifer

Palmyra obyčajná alebo vínna palma (Borasus flabellifer) je statná, 10–20 m vysoká palma s kmeňom o priemere až 1 meter. Vytvára atraktívne sviežozelené vejárovité listy. V prírode nie je známa, takže sa predpokladá, že ide o kultúrnu odrodu vyšľachtenú asi od príbuzného afrického druhu Borasus aethiopum. Pestuje sa v celej juhovýchodnej Ázií od Indie až po Indonéziu. Podľa jednej staroindickej piesni poskytuje 801 úžitkov – z kmeňa sa získava tzv. čierne palmové drevo Tobago, ktoré sa používa v nábytkárskom priemysle. Narezaním kvetných lát a kmeňa sa získava šťava, z ktorej sa kvasením vyrába palmové víno alebo hnedý lontarový cukor. Mladé listy a pupene sa používajú na šalát. Semená sú asi 10–12 cm dlhé a 8–10 široké a vážia asi 200–300 g. Z plodov sa získava mlieko (podobne ako kokosové mlieko z kokosových orechov), nezrelé sa aj jedia alebo sa nimi kŕmi dobytok.

Veitchia merrillii je nižšia palma s jemnými listami „datľovníkového“ typu, na koncoch mierne previsnuté. V prírode rastie vo vlhkých tropických lesoch na Filipínach. V kultúre sa vyskytuje aj jej veľmi atraktívna žltolistá forma označovaná ako cv. „Golden form“, ktorej semenáčiky sú v súčasnosti aj v našej ponuke.

Datľovníky (Phoenix) sú najnenáročnejšie palmy, s ktorými by mal začínať každý začínajúci pestovateľ paliem. S ich pestovaním máte dopredu zaručený úspech. Ich semená totiž klíčia spoľahlivo a bez problémov. U nás sa bežne vyskytuje datľovník obyčajný (Phoenix dactylifera) a hustejšie olistený datľovník kanársky (Phoenix canariensis). Tieto druhy však ani zďaleka nie sú tak atraktívne ako napríklad ich 2 nasledovné príbuzné. Juhoafrický Phoenix reclinata sa často odnožuje a vytvára husté trsy, ktoré spolu s prevísajúcimi listami pôsobia veľmi dekoratívne. Ďalším pekným druhom je Phoenix roebelenii z juhovýchodnej Ázie, ktorý má zo všetkých datľovníkov najdrobnejšie listy, ktoré pôsobia veľmi jemno.

Pozri tiež Kľúč k príčinám neúspechu pri výseve semien v sekcii Download

Chcem tu mať svoju reklamu...

««« Predchádzajúci text: Cisár, ktorý dal doviesť "nezvyčajné" rastliny Nasledujúci text: Zakladáme nový trávnik »»»

Piatok 8.3.2002 08:12 | vytlačiť | Palmy, Návody na pestovanie rastlín

KPR sa predstavuje

Logo Klubu pestovateľov rastlín
Klub pestovateľov rastlín je dobrovoľné združenie záhradkárov, ktoré spája amatérskych i profesionálnych pestovateľov rastlín z celého sveta. Svojím členom i nečlenom pomáha už 16 rokov získavať vzácne druhy rastlín prostredníctvom celosvetovej siete dodávateľov. Čítať viac...

Kategórie: Všetky Botanix Exotické rastliny Hliva ustricová Indonézia Kvetnaté lúky Mrazuvzdorné palmy Mäsožravé rastliny Naše rastliny Návody na pestovanie rastlín Ohrozené rastliny Palmy Testy Tropické ovocie Trávnik Vodné a močiarne rastliny Záhradkárske výstavy Záhradné dreviny Škodcovia rastlín

Chcem tu svoju reklamu...