Flóra sveta | Flora of the world

Stránky o prírode

Tatry

Tatry sú pomerne mladým pohorím, boli vyzdvihnuté vrásnením v treťohorách. V 13. a 14. storočí sa tu popri roľníctve a baníctve začalo rozvíjať pastierstvo, ktorým dochádzalo k devastácii vegetácie (najmä v Belianskych Tatrách). Od roku 1949 však boli Tatry vyhlásené Zákonom SNR č. 11/1949 z 18. decembra 1948 za národný park – Tatranský národný park (TANAP). Je to náš prvý národný park.

Zaujímavá prezentácia o lesoch a lykožrútoch – Čo lesníci neprezradili

TANAP sa nachádza v severnej časti Slovenskej republiky, je ohraničený zemepisnými súradnicami 49°05´-49°20´ severnej zemepisnej šírky a 19°35´-20°25´ východnej zemepisnej dĺžky. Na severe je národný park ohraničený štátnou hranicou s Poľskom v dĺžke približne 60 km. Územie národného parku má pretiahnutý tvar od západu na východ. Najnižšie polohy ochranného pásma sú v nadmorskej výške 610 m n. m. v Podtatranskej kotline. Najvyšším bodom je Gerlachovský štít (2654 m n.m.) vo Vysokých Tatrách. Po vyhlásení TANAP-u začal človek síce prírodné prostredie Tatier systematicky chrániť, ale na druhej strane vyvinul tlak na sprístupnenie parku na turistické účely, rekreáciu a šport. Súčasná ročná návštevnosť TANAP-u sa odhaduje asi na 5 miliónov návštevníkov ročne.

Klimatické pomery
Z klimatického hľadiska sú Tatry zaradené do chladnej oblasti s prevahou chladného a studeného horského okrsku. V oblasti hornej hranice lesa sa táto oblasť vyznačuje priemernou ročnou teplotou vzduchu 2–4 ºC, júlovou teplotou 10–12 ºC a priemernými ročnými úhrnmi zrážok 900–1200 mm. Od hranice lesa smerom hore sa teploty ešte znižujú a zrážky sa zväčšujú. Z veterných pomerov v tatranskej oblasti vyplýva, že územie severných Karpát je po celý rok v prevládajúcom severozápadnom prúdení (Konček, 1973b). Značný vplyv na klimatické pomery má expozícia svahov so zreteľom na prevládajúci západný až severozápadný vietor. Náveterné svahy majú podstatne väčšiu oblačnosť a výdatnejšie zrážky ako záveterné južné, a najmä juhovýchodné svahy. Najvyššie ročné úhrny zrážok (Smolen, Ostrožlík, 1994a) presahujú až 2000 mm v nadmorských výškach nad 2000 m n. m. Vo výškach nad 1750 m n. m. sa v priebehu mesiacov október-marec vyskytujú zrážky vo forme snehu alebo snehu s dažďom, snehová pokrývka dosahuje výšku 1–3 m. Pokiaľ ide o ročný priebeh teploty (Konček,1973a), v celej oblasti Tatier pripadá najnižšia teplota na január a najvyššia na júl. Vo vyšších polohách (Smolen, Ostrožlík, 1994b) sa teplota z minima v januári presúva na február a najvyššia teplota sa presúva na august. Z hľadiska hydrologického patria Tatry medzi naše oblasti s najvyšším a najvyrovnanejšími odtokmi. Ich odtokový režim sa odráža na vodnosti Váhu a Popradu. Na územie národného parku spadne priemerne 1150 mm zrážok za rok, z toho odtečie riekami 70% a 30% sa vyparí.

Geomorfológia
Z hľadiska geomorfologického členenia reliéfu patrí územie TANAP-u do provincie Karpát, subprovincie Západných Karpát, do Fatransko-tatranskej oblasti s celkom Tatry a Podtatranská kotlina a do oblasti Podhôľno-magurskej s celkom Podtatranská brázda (Midriak, 1994). Geomorfologický celok Tatry sa člení na dva podcelky: Západné a Východné Tatry. Celok Podtatranská kotlina sa člení na podcelok Tatranské pohorie, Popradská kotlina a Liptovská kotlina. Do týchto troch podcelkov zasahuje prevažne ochranné pásmo národného parku. Podcelok Východné Tatry sa člení na dve časti: Vysoké a Belianske Tatry. Oddeľuje ich Kopské sedlo (1750,2 m n.m.). Západné Tatry sú mladým horstvom s asymetrickou stavbou, podmienenou silným vyzdvihnutím južného krídla klenby nad Liptovskú kotlinu. Ich južné svahy sú kratšie a strmšie, severné dlhšie a s miernejším sklonom. Hlavný hrebeň je asi 37 km dlhý, je dosť celistvý a mierne vyklenutý na juh. Prevažná časť vrcholov na ňom presahuje výšku 2000 m n.m.. Pohorie dosahuje najvyššie výšky na južných rázsochách (podobne ako vo Vysokých Tatrách), kde leží aj najvyšší končiar Bystrá (2248 m n.m.). Celkove je priemerná výška asi o 400 m nižšia ako vo Vysokých Tatrách. Vysoké Tatry sú najvyšším pohorím v Západných Karpatoch s asymetrickou stavbou. Hlavný hrebeň je klenutým oblúkom smerom na juh, siahajúcim od Ľaliového sedla na západe až po Kopské sedlo na východe, s celkovou dĺžkou 26,5 km. Vyznačuje sa viacerými vejárovite na juh vybiehajúcimi kratšími rázsochami, na ktorých sú aj najvyššie štíty Tatier (Gerlach 2654 m n.m., Lomnický štít 2629 m n.m.). Belianske Tatry patria do oblasti obalových sérií a sú najvyšším karbonátovým pohorím Západných Karpát (striedajú sa tu kremence, vápence, dolomity a bridlice). Od Vysokých Tatier ich oddeľuje na západe Kopské sedlo (1776 m n.m.). Ich hrebeň má dĺžku 14 km, pričom stredná výška vrcholov dosahuje 2011 m n.m.. Vrcholom Havran (2151 m n.m.) dosahujú Belianske Tatry najvyššiu výšku.

Geológia
Tatry sú jedným z najväčších jadrových pohorí Centrálnych Západných Karpát a svojim zložitým geologickým vývojom a stavbou patria ku klasickým územiam alpsko-karpatskej sústavy. Reprezentujú relatívne vysoko vyzdvihnutú kryhu hrasťového typu, takmer úplne lemovanú flyšovými sedimentami vnútrokarpatského paleogénu, ktoré v súčasnom reliéfe vyplňujú sústavu kotlín a podhorských brázd. Zložitú stavbu Tatier tvorí sústava početných predgosauských (predvrchnokriedových) tektonických jednotiek (Nemčok et al., 1991) zaraďovaných k tatriku, fatriku (veporiku) a hroniku. Tatrikum (vysokotatranská jednotka) vytvára v Tatrách najspodnejší štruktúrny element, je budované z kryštalinika a permsko-mezozoických sedimentov. Najvrchnejšiu vrstvu tvoria sedimenty terciéru a kvartéru. kryštalinikum tatrika vo východnej časti Tatier prevažujú granitoidy. Vnútornú stavbu kryštalinika buduje niekoľko tektonických šupín, ktoré sú výsledkom alpínskych a predalpínskych tektonických procesov. Pozične najspodnejšou jednotkou v súčasnom eróznom reze je komplex svorov a rúl, ktoré vystupujú spod granitoidov a migmatitov. Vyššou tektonickou jednotkou je komplex granitoidov (granodioritov až tonalitov), ktoré majú v podloží migmatity a amfibolity, prípadne migmatizované ruly svojho plášťa. mezozoikum tatrika horninovú náplň mezozoika tatrika predstavujú koperšadské zlepence, spodný trias reprezentujú zlepence, kremité pieskovce až kremence a juru a spodnú kriedu tatrika reprezentujú tak detriticko-karbonátové sedimenty spodného liasu, ako aj krinoidné vápence či hľuznaté ružové a sivé vápence vrchného dogeru až malmu. fatrikum (veporikum) reprezentuje ho krížňanský príkrov, je to zložité príkrovov teleso zložené výlučne z mezozoických hornín (spodný trias – spodná krieda), odtrhnuté od pôvodného sedimentačného podkladu a presunuté cez tatrikum. Tvoria ho čiastkové príkrovy, šupiny a šošovky. Triasové sedimenty sa začínajú kremencami a verfénskym súvrstvím, stratigraficky vyššie gutensteinské súvrstvie, reprezentované ľavicovými vápencami, dolomitmi, bazálnymi brekciami s vložkami červíkovitých vápencov (anis), ako aj ramsauské dolomity (ladin-karn) či karpatský keuper, sú hojne zastúpené v geologických profiloch krížňanského príkrovu v mezozoických Tatrách. V Belianskych Tatrách krížňanský príkrov nielen geologicky, ale aj scenéricky, uzatvárajú muránske vápence (vrchný hauteriv-spodný apt). sedimenty terciéru a kvartéru eocénne až spodnotriasové sedimenty vnútrokarpatského paleogénu vznikli buď ako okrajové litofácie na zvrátenom karpatskom fundamente, alebo ako flyšová výplň distálnejších oblastí paleogénnych bazénov. Horninová náplň pozostáva z borovského súvrstvia, ktoré reprezentujú zlepence, brekcie, ako aj dolomitové pieskovce či organodetritické a organogénne vápence. Vyššie litofácie zastupujú ílovce a pieskovce v rôznom pomere.

Flóra
Podľa fytogeografického členenia Slovenska patrí rastlinstvo TANAP-u a jeho ochranného pásma do oblasti západokarpatskej flóry (Carpaticum occidentale) (Futák, 1956). Časť na severovýchode, napravo od Cesty slobody pri Podspádoch a Javorine, patrí do obvodu východobeskydskej flóry (Beschidium orientale) a okresu Spišské vrchy spolu s časťou ochranného pásma napravo od Cesty slobody pozdĺž obce Ždiar. Niektoré rastlinné druhy sú viazané len na fytogeografický podokres Západné Tatry. K nim možno zaradiť napr. ďatelinu lupínovitú (Trifolium lupinaster), ježohlav úzkolistý (Sparganium angustifolium), sibbaldku rozprestretú (Sibbaldia procumbens), pyštek alpínsky (Linaria alpina) a s najväčšou pravdepodobnosťou aj ostricu málokvetú (Carex parviflora). Iba vo fytogeografickom podokrese Vysoké Tatry rastú: rožec jednokvetý (Cerastium uniflorum), iskerník trpasličí (Ranunculus pygmaeus), iskerník zakoreňujúci (Ranunculus reptans), trávnička alpínska (Armeria alpina), sitina gaštanová (Juncus castaneus), ktorej jedinú, doteraz potvrdenú lokalitu v Západných Tatrách sa nepodarilo potvrdiť. Belianske Tatry majú značne odlišné rastlinstvo od podokresov Západné Tatry a Vysoké Tatry. Keďže ide o územie zložené predovšetkým z vápencov a dolomitov, javí sa vo vegetácii značná podobnosť so skupinou Sivého vrchu (Futák, 1975). Pomerne mnoho druhov sa vyskytuje u nás len v podokrese Belianske Tatry napr. chudôbka korutanská (Draba carinthiaca), chudôbka bledožltá Draba flandicensis), chudôbka štajerská (Draba pacheri), skalokráska pyrenejská (Petrocallis pyrenaica), medvedík alpínsky (Arctous alpina), sitina trojplevová (Juncus triglumis), turička jednoduchá (Kobresia simpliciuscula), kostravec fialový (Bellardiochloa violacea), kostrava nízka (Tofieldia pusilla), ostrica čiernohnedá (Carex atrofusca). Omylom bol odtiaľto uvádzaný horcovník okrúhlolistý (Calathiana orbicularis) a za chybný sa predpokladá aj údaj o výskyte tmavohlávky čiernej (Nigritella nigra).

Spracovala Veronika Piscová

Literatúra:
Futák, J., 1956: Rastlinstvo Tatranského národného parku. Príroda Tatranského národného parku, p. 125–202.

Konček, M. et al., 1973a: Teplotné pomery. In: Klimatické pomery Tatier. Zborník prác o Taranskom národnom parku, Osveta, Martin, p. 249–262.

Konček, M. et al., 1973b: Všeobecné vlastnosti klímy. In: Klimatické pomery Tatier. Zborník prác o Taranskom národnom parku, Osveta, Martin, p. 241–243.

Midriak, R., 1994: Povrch. In: Vološčuk, I.: Tatranský národný park, Gradus, Martin, p. 33–53.

Nemčok, J. et al., 1991: Vysvetlivky ku geologickej mape Tatier 1:50 000. Archív GÚDŠ, Geofond, Bratislava.

Smolen, F., Ostrožlík, M., 1994a: Podnebie. In: Voločšuk, I., 1994: Tatranský národný park. GRADUS, Martin, p. 53–54.

Smolen, F., Ostrožlík, M., 1994b: Teplotné pomery. In: Voločšuk, I., 1994: Tatranský národný park. GRADUS, Martin, p. 59–61.

Nasledujúcí text: Národný park Paklenica »»»

Piatek 28. 3. 2008 17.04 | vytlačiť | Slovensko

O stránkach

Flóra sveta | Flora of the world

Vítame Vás na portáli venovanom Flóre sveta. Na týchto stránkach nájdete predovšetkým rozsiahly fotoarchív venovaný rastlinám z celého sveta a postupne aj články o flóre rôznych končín sveta. Fotogaléria je rozdelená tematicky - cykasy, orchidey i geograficky - podľa jednotlivých štátov a regiónov. Čítaj viac...