Flóra sveta | Flora of the world

Stránky o prírode

Informačné tabule v Tatranskom národnom parku

Obsah informačných tabúľ pozdĺž chodníkov v Tatranskom národnom parku je tendenčne ladený a nezodpovedá aktuálnemu stavu poznatkov z ekológie a fungovania prírody. Je treba si uvedomiť, že lykožrút smrekový je súčasťou ekosystémov strednej Európy omnoho dlhšie než je tu prišiel človek. Lykožrút je u nás prirodzený, zatiaľčo de facto človek je invázny druh. Lykožrút je dôležitou zložkou potravy mnohých druhov živočíchov a tvorí základ potravného reťazca. Okrem toho sa aktívne podieľa na prirodzenej obnove prírody. Lykožrút sa vždy periodicky lokálne premnožil, na mieste premnoženie síce vážne poškodil lesy, tým však zároveň poskytol množstvo potravy rôznym druhom živočíchov, mnohým rastlinám poskytol životný priestor a tiež vytvoril priestor, kde môžu klíčiť semená lesných drevín, pretože tie v husto zapojenom lese nevyklíčia alebo ak vyklíčia, veľmi skoro zahynú pre nedostatok svetla.

Zaujímavá prezentácia o lesoch a lykožrútoch – Čo lesníci neprezradili

Vyjadrenie vedcov o lykožrútoch

Na žiadneho živočícha sa nedá pozerať jednostranne ako na užitočného či škodlivého. V prírode je vždy všetko zlé na niečo dobré. Lykožrút, veterné smršte či oheň do našich lesov patria odjakživa a sú teda jeho prirodzenou súčasťou. Veterné mapy a dlhodobý odborný (teda nelesnícky) výskum napríklad na Šumave dokazujú, že na tých istých miestach sa veterné smršte periodicky každých (10–20-…50 rokov) opakujú – kvôli reliéfu krajiny na určitých miestach dochádza k zosiľovaniu vzdušných prúdov, a preto sa na týchto miestach les nikdy neudrží dlho. Na miestach, kde sa popadané stromy nechali stáť na mieste (teda nevyťažili sa, prevažne na nemeckej strane Šumavy), behom pár rokov sa les prirodzene obnovil. Naopak na miestach, kde lesníci odťažili drevo pod zámienkou „ochrany prírody“ (na českej strane Šumavy) sa les nielenže neobnovil, ale kvôli extrémnej erózii pôdy v dôsledku rozrytia povrchu pôdy ťažkými lesníckymi strojmi, došlo k odplaveniu najúrodnejšej hornej vrstvy pôdy. Lesníci tieto miesta následne osadili (čím iným ako smrekovými monokultúrami), ktoré za pár rokov opäť vyvrátila prirodzená sila prírody – vietor. A história sa opakovala – českí lesníci pod zámienkou „ochrany lesa a prírody“ napáchali viac škody ako úžitku. Odťažili všetko popadané drevo, ťažkými lesnými strojmi rozryli povrch pôdy, čím spustili ďalšiu eróziu. Nemeckí lesníci naopak pristupovali šetrne a drevo odťažili len mierne, na väčšine miest (obzvlášť tých náchylných na eróziu) ho všetko ponechali. A výsledok? Nemecká strana Šumavy je aj naďalej husto zalesnená. Letecké snímky českej strany Šumavy ukazujú, že na miestach, kde českí lesníci niekoľko storočí „zachraňovali prírodu“ po veternej smršti nielenže žiadny les nerastie, ale na mnohých miestach už ani nemôže rásť, pretože veľké územie bolo postihnuté eróziou, takže namiesto hliny je povrch odkrytý až na materskú horninu, kde sa žiadnym hlbšie koreniacim rastlinám (teda všetkým stromom) nedarí. Okrem toho kvôli „záchrannej ťažbe“ vznikali v lese nové koridory, aby sa mohli lesníci dostať so strojmi k „postihnutým miestam“. Pri každej ďalšej veternej smršte, sa časť veterných prúdov vydala práve týmito koridormi a tým bola rozloha polomu každou veternou smršťou väčšia a väčšia…

Mnohé druhy kriticky ohrozených vtákov, napríklad tetrovy, sú životne odkázané práve na počiatočné štádia lesa, ktoré vznikli po veternej či lykožrútovej „akože kalamite“. Na takto otvorených miestach rastie veľa rôznych druhov bobuľovín (čučoriedky, maliny), ktoré sú dôležitou zložkou ich potravy. Ďalšou životne dôležitou zložkou potravy tetrovov ako aj iných vtákov (žlny, ďatle) sú kukly mravcov. A kedy sa darí najlepšie mravcom? Keď majú dosť potravy. A to je kedy? No predsa práve po lykožrútovej kalamite.

Lesníctvo v poňatí našich lesníkov má historické korene menej než 200 rokov. Pred menej ako 200 rokmi začali lesníci v Nemecku a vo Švajčiarsku umelo pestovať lesy a zakladať monokultúry. Takéto lesy nielenže sú ekologicky veľmi nestabilné, ale u nás sú často vysadené na nevyhovujúcich miestach. Každý rastlinný druh má svoje ekologické optimum. Tak ako smrek nemôžete pestovať v Afrike a citrónovník na Lomnickom štíte či za polárnym, tak ani smreku sa na Slovensku všade nedarí. Prirodzene rastie iba v najvyššie položených miestach (vždy v kombinácii s inými drevinami) a v nižších polohách rastie iba na podmáčaných miestach, kde sa iným, hlbšie koreniacim drevinám nedarí. Tak ako by vám skapala citrónovník na Lomnickom štíte, rovnako smrek pestovaný na nevhodnom stanovišti je extrémne náchylný na všetko (silný vietor, sucho – smrek má plytké korene a preto je extrémne náchylný na vývrat i sucho). To čo lesníci nazývajú lesom nie je vôbec les, ale len „pole na drevo“. Presne také polia ako na južnom Slovensku môžete vidieť nekončiace pláne so slnečnicou alebo pšenicou. Rozdiel medzi pšeničným a smrekovým polom je len periodicite orania / ťažby. Tak ako na týchto obilných poliach je biodiverzita (rôznorodosť rastlinných i živočíšnych druhov) minimálna, rovnako nízka je druhová pestrosť v lesníkmi chápaných „zdravých lesoch“. V každom správnom prirodzenom lese sú popadané stromy a prestarnuté stromy s dutinami, ktoré obývajú lesné vtáky a iné živočíchy. Lesníci však práve takéto stromy z lesa odstraňujú…

Takže aký je záver? Lesníci by mali rozlišovať medzi poľami na drevo (čiže hospodárskymi lesmi) a medzi prirodzeným lesom (čiže lesom, kde je vysoká druhová pestrosť všetkých organizmov – lesných drevín, podrastných drevín, hmyzu, vtákov i cicavcov). A lykožrút je prirodzenou súčasťou tých prirodzených lesov, pretože je na začiatku všetkých potravných reťazcov. A to od nepamäti, omnoho dlhšie než tu je človek…

Problémom Tatranského národného parku je, že ňom paralelne existujú 2 organizácie s protichodnými záujmami. To v žiadnom národnom parku na svete neexistuje. V národnom parku vždy rozhoduje Správa národného parku, ktorá má hlavné slovo, pretože v normálnej spoločnosti je tvorená skutočnými odborníkmi na ochranu prírody a nie pseudoodborníkmi akým sú naši lesníci. U nás okrem Správy TANAP-u v Tatranskom národnom parku existujú aj Štátne lesy TANAP-u, ktoré v ňom páchajú viac škody ako úžitku. Hlavným cieľom národného parku je ochrana prírody a nie produkcia dreva. Lesníci do národného parku proste nepatria. Nenechajme dopadnúť Tatranský národný park ako českú stranu Šumavy.

««« Predchádzajúci text: Národný park Paklenica

Streda 3. 9. 2008 03.28 | vytlačiť | Slovensko

O stránkach

Flóra sveta | Flora of the world

Vítame Vás na portáli venovanom Flóre sveta. Na týchto stránkach nájdete predovšetkým rozsiahly fotoarchív venovaný rastlinám z celého sveta a postupne aj články o flóre rôznych končín sveta. Fotogaléria je rozdelená tematicky - cykasy, orchidey i geograficky - podľa jednotlivých štátov a regiónov. Čítaj viac...