Flora > Slovakia > Strážovské vrchy

Podhradská dolina, Strážovské vrchy

  Up one level

geológia | geomorfológia | pedológia | hydrológia | klimatológia | flóra a vegetácia | fotogaléria

Geológia Podhradskej doliny
Príkrovová stavba v dolnej časti údolia Podhradského potoka, západne od Košeckého Podhradia, je tvorená šelfovými vápencami čiernovážskeho typu chočského príkrovu a na sever od Košeckého Podhradia šelfovými vápencami gemeridného typu spišského príkrovu. Východne od Košeckého Podhradia vystupuje križňanský príkrov v podobe organogénnych vápencov zliechovského typu. Na severnej hranici zasahujú flyšové zlepence, ktoré vznikli vo vnútrokarpatskej jazernej depresii.

Geomorfologická charakteristika
Strážovské vrchy patria medzi jadrové pohoria. Ich kryštalické jadro vystupuje excentricky na východe Malou Magurou a v pododdiele Nitrických vrchov v oddieli Suchý.

Strážovské vrchy na rozdiel od iných pohorí Vnútorných Západných Karpát nemajú ústredný chrbát, ale sú rozdelené sústavou kotlín a hlbokých údolí na viacero horských masívov. Hromádka člení Strážovskú hornatinu do štyroch častí, odpovedajúcich zhruba základným štruktúram. Sú to kryštalická časť na juhovýchode, zložená z Malej Magury a Suchého, mezoická časť, ktorá zaberá stred a západ pohoria (Zliechovská hornatina), brachyvrásová štruktúra na severe (Súľovská hornatina) a bradlová Manínska vrchovina na severozápade.

Kryštalická časť má dve jadrá tvaru klenby (Suchý 1026 m a Malá Magura 1162 m) obmedzené zlomovými poruchami. Obe jadrá majú prevažne hlboko modelovaný reliéf so širokými chrbtami v strede a silno rozčlenenými svahmi, zakončenými často skalnatými zrázmi.

Reliéf Zliechovskej hornatiny je silne ovplyvnený výraznými tektonickými zlomami a selektívnou eróziou v rôzne odolných horninách krížňanskej, chočskej a strážovskej série a sčasti štruktúrnymi vplyvmi. Málo odolné bridličnaté krížňanské súvrstvia uľahčili erozívnym procesom vytvorenie drobných eróznych kotlín (Zliechovská, Čičmanská, Belanská, Omšenská atď.). Na odolnejšie vápencové a dolomitové súvrstvia sa viažu vyvýšeniny, často bralnej povahy, hlavne na chočských a strážovských príkrovných troskách (Strážov, Sokolie, Rohatín, Vápeč a pod.). Tektonicko-erózneho pôvodu je drobná Mojtínska kotlina na paleogéne. Na odolnosť hornín citlivo reagujú i doliny, roztvorenejšie v bridličnatých súvrstviach, zovretejšie vo vápencoch a dolomitoch, miestami až kaňonovité, ako napr. v oblasti Sokolieho (1030 m) severne od Strážova. Hojné, ale málo preskúmané, sú tu krasové formy.

Trenčianska vrchovina vypĺňa západnú časť celku, ktorú tvorí v južnej časti tektonicky výrazný oddiel Ostrý, na ktorý nadväzuje Teplická vrchovina, ktorej najzápadnejším výbežkom je ostroha Trenčianskeho hradu. Je rozčlenená výrazným tektonickým Omšenským zlomom. Bralnatý oddiel Holazne zaberá malé územie severne od Omšenia. Severnú časť vypĺňa oddiel Butkovské bradlá od Zliechovskej hornatiny Trenčiansku vrchovinu oddeľujú tektonické depresie oddielu Porubská brázda a Butkovská brázda.

Oddiel Malá Magura je tvorená kryštalickým jadrom zo žuly, granodioritov, kryštalických bridlíc a amfibolitov, ktoré tvoria výraznú hrásť, karbonátové jadro vystupuje v južnej časti v okolí Bojníc a Kanianky na severovýchode v priestore Temešskej skaly. Od Nitrických vrchov je oddelená tektonickou depresiou Rudnianskej kotliny.

Nadmorská výška väčšiny vrcholov sa pohybuje medzi 600-1050 m n. m., dolín a malých kotlín 300-500 m n. m. Najvyšším vrcholom je Strážov (1213 m n. m.).

Pedológia
Prevládajúcim pôdnym typom sú rendziny. Najčastejšie sa vyskytuje rendzina typická, na strmých svahoch sa vyvinula rendzina sutinová. Na dolomitoch je rendzina litická. V okolí Košeckého Podhradia sa vyvinuli na usadeninách zvetralín slieňov a splachoch kambizeme rubefikované (hnedé pôdy nenasýtené). Na čerstvo zvetraných horninách sa na malých plochách vyskytuje litozem karbonátová. V nivách vodných tokoch sa vyvinula fluvizem karbonátová. Na hlbších pôdnych horizontoch sa zriedkavo vyskytuje kambizem rendzinová. V oblastiach kryštalických jadier na zvetraných výstupoch hornín sa vyskytuje litozem silikátová.

Z pôdnych druhov majú dominantné zastúpenie pôdy hlinité, na zvetralinách s prímesou slieňov ílovito hlinité. Pôdy sú slabo až stredne skeletnaté. Erózia na zalesnených horských chrbtoch je nepatrná, na svahoch je mierna až stredne silná. Bonita lesných pôd je dobrá.

Hydrológia
Územie patrí do povodia Podhradského potoka, ktoré patrí do povodia Váhu a to je súčasťou povodia Dunaja. Podzemné vody sú dopĺňané len zo zrážok. V oblasti prevládajú krasové vody, ktoré na povrch vyvierajú v krasových vyvieračkách. Riečna sieť je riedka.

Klimatologická charakteristika
Na území sa vyskytujú viaceré klimatografické typy. Územie v nižších polohách v západnej časti územia patrí do teplej oblasti s priemernými teplotami v januári -2 až -5 °C, v júli 17,5-19,5 °C a priemernými ročnými zrážkami 600-800 mm. Juhozápadná časť územia patrí do mierne teplej oblasti s priemernými teplotami v januári -3,5 až -6 °C, v júli 17-17,5 °C a priemernými ročnými zrážkami 650-850 mm. Väčšia časť územia patrí do chladnej oblasti s priemernými teplotami v januári -5 až -6,5 °C, v júli 13,5-16 °C a priemernými ročnými zrážkami 800-1100 mm. Vyššie polohy v severovýchodnej časti územia patria do studenej oblasti s priemernými teplotami v januári -6 až -7 °C, v júli 11,5-13,5 °C a priemernými ročnými zrážkami 1000-1400 mm.

Priemerná teplota v stanici Ilava je 8,5 °C, vo vegetačnom období (IV-IX) 14,9 °C (priemer za roky 1901-1950). Priemerné teploty v °C v jednotlivých mesiacoch sú uvedené v tabuľke.

Mesiac I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
Priemerná teplota (Ilava) -2,9 -1,0 3,7 8,5 13,8 17,0 18,6 17,5 14,0 8,9 3,6 0,0

V priľahlom území sú tri zrážkomerné stanice. Priemerné celoročné úhrny, úhrny vo vegetačnom období aj v jednotlivých mesiacoch sú uvedené v tabuľke nižšie.

Mesiac I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII rok IV-IX
Ladce 50 38 42 52 67 86 84 80 56 62 60 50 727 425
Valaská Belá 62 58 61 68 83 91 90 80 63 76 81 73 886 475
Zliechov 49 51 60 65 85 105 105 91 87 73 73 61 905 538

Podhradská dolina 2005

Podhradská dolina 2006
  Up one level

geológia | geomorfológia | pedológia | hydrológia | klimatológia | flóra a vegetácia | fotogaléria




Copyright © KPR - Klub pestovateľov rastlín, 1998-2017